Akú daň zaplatíme za nejednotu?

Podrobnosti

Uverejnené: štvrtok, 30. október 2014, 12:43

Napísal: Super User

...aby všetci jedno boli; ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe,
aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma Ty poslal.

Ján 17:21

Svet je ponorený v kríze

Pozornému pozorovateľovi dnešného sveta nemôže ujsť najcharakteristickejší status dneška - kríza. Kríza, ako metastázujúca rakovina preniká dnes do každej zo spoločenských oblastí. Je v politike, ekonomike, školstve, športe, zábavnom priemysle a morálke. Žiaľ, neminula ani cirkev. Na druhej strane treba povedať, že dynamika a spoločenský pohyb nabrali také obrátky, že sme sa mnohí vzdali úsilia, nejakým spôsobom túto dynamiku sledovať a hodnotiť. Ak má ľudstvu niekto pripomínať to nadčasové – kto iný to má v agende, ak nie Jeho cirkev. Cirkev dostala od svojho zakladateľa ťažkú úlohu. Má žiť plne ponorená do každodenného života výziev k službe, ale nesmie sa v týchto výzvach „utopiť“ a stratiť tak cennú schopnosť orientácie - zostať stáť ako pozorovateľ nad dejinami časov. Kríza však preniká a penetruje aj tento krehký a hriešny organizmus. Môžeme byť toho svedkami aj v našej „starej“ a tradičnej cirkvi. Ak by som sa teraz pokúsil o jednoduchú diagnostiku – prečo je tomu tak, jednoznačne „vstúpim“ do osídla sudcu, povyšujúceho sa na znalca reality, ľudí, histórie - čo mi vôbec nenáleží. Ak si to dovolím, bude to len preto, že ma šokuje stav, aký dnes nastal: úplná pasivita a paralýza takejto snahy najmä u „pomazaných hláv“, ktorých úrad v cirkvi je práve o tom. Citlivé prorocké vnímanie stavu zdravia cirkvi, spoločnosti, zrelosť časov, dozrievanie národov k žatve – to sú témy o ktorých sa v tejto cirkvi skoro nič nedozviete. Doslova NIKTO – o tom nehovorí a nepíše! Prečo???

Čítať ďalej...

Vyjsť v ústrety ľuďom...

Podrobnosti

Uverejnené: štvrtok, 30. október 2014, 12:30

Napísal: Super User

Úrad má slúžiť poslaniu a nie poslanie úradu

V poslednom čase nám protestantom udeľuje veľká všeobecná cirkev lekcie o poslaní cirkvi na tomto svete. Keď v roku 2007 vyšiel z dielne Konferencie biskupov Slovenska materiál nesúci názov „Pastoračný plán Katolíckej cirkvi na Slovensku 2007-2013“ málokto z našich duchovných pastierov, či vrcholných funkcionárov cirkvi tento zaujímavý dokument zaregistroval. A čo je najhoršie, nikto sa za posledných 20 rokov nepokúsil o podobnú koncepčnú príručku, ktorá by pomohla orientovať služby-schopných v našej cirkvi v ich denno-dennej práci v zboroch. Hľadať pravdu o dnešnom svete a našom nastavení služby to sa v evanjelickej cirkvi „nemusí“! Ak hlbšie nahliadnete do tohto 70-stranového materiálu, zistíte že ide o neuveriteľne relevantný a fundovaný pohľad na podstatu služby cirkvi dnešnej rýchlo sa meniacej spoločnosti.

Arcibiskup Bezák ukázal inú podobu snahy samotného katolíckeho kléru „vyjsť v ústrety pospolitému ľudu“ s novou, prívetivou kresťanskou tvárou, hľadajúc cestičky pomedzi narastujúce prekážky stavajúce stále viac protikatolícky orientovanej sekulárnej spoločnosti.

Na ilustratívnych fotografiách vidíme ďalšie dve z podôb hľadania nového, príťažlivého a pritom bytostne biblického obrazu cirkvi: jedna z mnohých českých farností sa rozhodla porušiť storočia zavedené normy používania Božieho chrámu tak, že preorientovala čelo chrámu v záujme „spoločenskejšieho“

usporiadania sedenia v polkruhu, kedy sa ľudia nedívajú na rad chrbtov pred sebou, ale môžu sa viac vnímať ako účastníci jedného spoločenstva.

Gesto lásky a poníženosti

Posledným obrazom ktorý chcem spomenúť, je do neba volajúce gesto lásky a poníženosti novozvoleného pápeža Rímskej cirkvi Františka, bozkávajúceho nohy postihnutých detí v sirotinci. Je odkazom všetkým, ktorí si mysleli, že aj v cirkvi sa dá posúvať po priečkach kariéry cirkevného rebríčka pomaličky zdola nahor.

Čo sa to deje v katolíckej cirkvi

voči ktorej sme sa v poslednom období nastavili tak negatívne, riešiac si akýsi komplex mladšieho brata? Kedy sa začneme na všeobecnú cirkev (ale aj tie menšie okolo nás) dívať s prajnosťou a žičlivosťou, ale aj s otvorenosťou inšpirovať sa všetkým dobrým, čo sa v nej deje.

Aj táto neprajnosť je len príkladom malosti a vieroučnej výlučnosti či povýšenectva ktoré si roky voči katolíkom pestujeme. Ponechajme Bohu, aby súdil, čo On uváži za hodné súdu – a radšej si liečme svoje boľavé rany, inšpirujúc sa všetkým dobrým čo dnes kresťanská cirkev úspešne praktizuje. Žiaľ, namiesto toho sme negativisticky nasmerovaní dovnútra i navonok, na východ i západ - hľadajúc smietky chýb a nedostatkov – kým brvno nášho farizejstva leží hlboko v našom oku.

Úrad má slúžiť poslaniu a nie poslanie úradu!

Cirkvi zveril jej Pán a zakladateľ svoje poslanie. Jeho naplnenie je tak jedinečným dielom, že ho na tomto svete nemôže suplovať žiadna iná spoločenská organizácia. Zdá sa však, že nám toto primárne poslanie vytláčajú do pozadia politické manévre niektorých vyznávačov cirkevného úradu a silnej centralizovanej cirkevno-organizačnej štruktúry. V cirkevnom slovníku sa stávajú silne dominujúcimi slovami adiaforá ako - obrad, agenda, kostol, oltár, liturgia. Stali sme sa tak cirkvou, ktorej narastá kopeca CPP a zmenšuje sa láska a dôvera. Normálne bratské vzťahy sú komplikované právnickymi prekáračkami a na priateľské stretnutia sa chodí s diktafónom a právnym zástupcom. O čom to svedčí?

Ako by mala vyzerať prax vzájomnej služby?

Biskupi majú slúžiť kňazom – aby všetci spolu učili ľudí „umeniu“ vzájomnej služby.

Chrám, liturgia, obrad – vytvárajú formálny priestor pre rozhojňovanie života cirkevnej obce, budovanie dobrých medziľudských vzťahov a bratského spoločenstva. Aj keď zosobňujú čosi cenné v našej tradícii, nesmú sa ako adiaforné veci stať prekážkou a bariérou rozvoja života a služby.

Agenda a CPP sú len bohoslužobným a právnym rámcom pre náš život a službu – nie zákonmi dôležitejšími ako samotné Písmo! Čo s tým, ak je to naopak?

Nesmieme sa s tým uspokojiť, nechať to tak, prestať si to všímať a upadnúť do pasivity a letargie. Ak sa tak stane, cirkevný organizmus začne ochromovať chobotnica direktivistickej organizácie. Administratíva, nariadenia, tradície a dôsledné cirkevné úradníctvo zničí zdravie cirkvi.

Ak má cirkev byť...

Studnicou Božej lásky – LÁSKA musí vyvierať v atmosfére úplnej slobody.

Stĺpom pravdy – PRAVDA nesmie byť ponížená CPP aby sa stali popravčím klátom tých, ktorí to myslia a cítia trochu ináč!

Miestom prijatia a omilostenia – AZYLOM – a nie chladným a nehostinným prostredím, kde nikomu na ničom nezáleží!

pre EJ napísal Ľubo Badiar