Možno budem veľmi otvorená, ale nepripomínajú nám tieto slová súčasnú situáciu v našej cirkvi? Medzi Židmi vznikla roztržka o tomto zvláštnom kazateľovi. Vznikali rôzne úvahy a špekulácie. Padali silné slová. Niektorí ho považovali za Božieho muža, iní za posadnutého diablom. Každá skupina sa pritom odvolávala na Písmo. Jedni ho na základe toho chceli nasledovať, iní zase uväzniť. Celý tento spor bol iniciovaný a živený vtedajšou náboženskou elitou – kňazmi a farizejmi. Nemáte pocit, bratia a sestry, že nám to niečo pripomína?

Pochopte ma dobre; nechcem teraz žiadnu zo strán prirovnávať k tým, alebo oným. Nejde mi o to, povedať o jedných, títo sú dobrí a tamtí zlí. Netrúfam si o nikom povedať, že zlyhal. „Kto je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom“. Chcem nás, bratia a sestry, vyzvať k zamysleniu. A k zmiereniu. Dlhujeme to sebe, dlhujeme to našej cirkvi, dlhujeme to našim veriacim, dlhujeme to Bohu.

Dnes vieme, akou tragédiou sa pred dvetisíc rokmi ten spor skončil. Prečo k tomu vôbec došlo? Ako sa mohlo stať, že vyvolený národ po dvetisícročných skúsenostiach s Božím pôsobením v kritickom okamihu úplne zlyhal? Odmietol Boží plán a zavrhol Božieho Syna. Čo sa tam vlastne stalo?