Informácia pre členov synody 2016 a širokú evanjelickú verejnosť

 

Úvod

Diskusia o zmene štruktúry evanjelickej cirkvi na Slovensku prebieha už takmer 20 rokov. Táto diskusia začala pritom len pár rokov po schválení základného zákona - novej Ústavy ECAV na Slovensku v roku 1993, ktorá sa prijímala po rozdelení Československa (Cirkevný zákon č. 1/1993 v znení ďalších predpisov).

Ukázalo sa, že vtedajšia zmena základného cirkevného právneho predpisu nestačí. To čo sa vo verejnom sektore nazývalo decentralizácia verejnej správy, zmena územno-správneho usporiadania a zefektívňovanie verejnej správy, v našej cirkvi dodnes reálne neprebehlo. V spoločnosti a vo verejnom sektore však po roku 1989 naplno prebiehala reálna sociálno-ekonomická transformácia spoločnosti, reforma verejnej správy a zmena územno-správneho členenia, tak štátnej správy ako aj samosprávy. Decentralizácia štátnej správy po roku 1989 bola najvýznamnejším reformným krokom vo verejnom sektore. Obnova územnej samosprávy ukázala, že obce a mestá sú schopné na seba prevziať rozsiahle množstvo kompetencií a zároveň efektívnejšie zabezpečovať služby pre obyvateľov ako štát, na svojom území. Obdobná paralela platí aj dnes pri našich cirkevných zboroch, seniorátoch a dištriktoch. Decentralizácia v rámci ECAV  však stále absentuje, aj štvrťstoročie po revolučných zmenách bývalého režimu.

 

Súčasná organizačná štruktúra a orgány cirkvi

Nová cirkevná ústava z roku 1993 zachovala 4 úrovne správy našej cirkvi a trojstupňový model riadenia jednotlivých COJ (konvent, presbyterstvo a predsedníctvo). Základnou organizačnou jednotkou cirkvi je cirkevný zbor, ktorý tvoria jeho členovia na vymedzenom geografickom území (v meste, obci, resp. v určitom katastrálnom území alebo jeho časti). Vyššie cirkevné organizačné jednotky (ďalej aj COJ) tvoria: seniorát, ktorý pozostáva z viacerých cirkevných zborov a následne dištrikt, ktorý pozostáva z viacerých seniorátov (Západný dištrikt pozostáva z 8 seniorátov a Východný dištrikt zo 6 seniorátov. Na Slovensku je vyše 300 cirkevných zborov ECAV). Cirkevné zbory, senioráty a dištrikty vytvárajú Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV na Slovensku). Orgánmi týchto prvých troch úrovni vnútornej štruktúry cirkvi sú predsedníctvo, presbyterstvo a konvent. Predsedníctva jednotlivých zložiek cirkvi sú zastúpené paritne laickým a duchovným pracovníkom – na úrovni cirkevného zboru dozorca a farár; na úrovni seniorátu senior a seniorálny dozorca, na úrovni dištriktu dištriktuálny biskup a dozorca.  Charakteristické pre ECAV na Slovensku sú jej samosprávny charakter a priama voľba členov cirkevných orgánov členmi cirkevného zboru. Rozhodovanie v cirkevných orgánoch prebieha na základe demokratických princípov v medziach civilného práva a cirkevno-právnych predpisov. Demokratické voľby sú v evanjelických cirkvách tradíciou už od čias reformácie. Tieto tri úrovne riadenia a prvé tri úrovne správy (CZ, seniorát a dištrikt) tvorili nosnú časť organizačnej štruktúry cirkvi dlhé storočia. Funkciu generálneho biskupa vykonával v medzivojnovom období jeden z dištriktuálnych biskupov, služobne starší, popri svojej funkcii dištriktuálneho biskupa, v určitom období, i zborového farára. Biskup tak mal stále svoje pastorálne územie za ktoré zodpovedal a v ktorom slúžil.

Štvrtou úrovňou správy ECAV na Slovensku je generálna úroveň, ktorej orgánmi sú: generálne predsedníctvo (generálny biskup a generálny dozorca), generálne presbyterstvo a Synoda ECAV na Slovensku. Aj keď naša súčasná cirkevná ústava nedefinovala Generálny biskupský úrad (GBÚ) žiadnym spôsobom, napriek tomu, je to dnes najväčší administratívny útvar v cirkvi. V ostatných cirkevno-právnych predpisoch je uvedené, že GBÚ má niektoré podporné a administratívne funkcie a kompetencie, najmä vo vzťahu k orgánom generálnej úrovne štruktúry ECAV. Synoda ECAV je zákonodarný a najvyšší správny orgán ECAV na Slovensku od roku 1993. Tak tomu bolo aj v minulosti. V minulosti sa schádzala synoda raz za niekoľko rokov, či dekádu alebo aj za dlhšie obdobie. Funkciu výročných stretnutí cirkvi vtedy plnil generálny konvent. 

 

Pohľad cirkevného historika

Mladý cirkevný historik Mgr. Martin Kováč v jednej štúdii uvádza: „ECAV na Slovensku je už vyše 60 rokov spravovaná spôsobom, ktorý jej nie je prirodzený.  V roku 1951 vznikol umelý účelový model, ktorý v dejinách nemá obdobu. Pod vplyvom štátnej moci bola vytvorená funkcia generálneho biskupa bez dištriktu a generálny biskupský úrad, ako prostriedok kontroly ECAV štátnou mocou. Do roku 1951 v dejinách ECAV takéto niečo nepoznáme. Biskup mal vždy svoj dištrikt. Do roku 1922 funkcia generálneho biskupa vôbec neexistovala, potom túto funkciu vykonával jeden z dištriktuálnych biskupov. ECAV nedokázala po roku 1989, a ani pri novej ústave z roku 1993, odstrániť účelový model a pokračovať v pôvodnej kontinuite. Počas existencie tohto účelového stavu opakovane dochádza k väčším či menším pokusom riadiť cirkev zhora. Prácu a pomoc dištriktu je potrebné priblížiť viac k reálnemu životu a potrebám cirkevných zborov. Model troch dištriktov na to vytvára lepší a väčší priestor. Počet biskupov pri tom zostane zachovaný. Súčasné rozdelenie seniorátov a dištriktov ECAV je umelo vytvorené na základe reorganizácie z roku 1953 a neskôr aj z roku 1965, pri ktorej boli senioráty prispôsobené vtedajším okresom. V súčasnosti nie je nevyhnutné kopírovať územno-správne členenie verejnej správy. Cirkev má svoje vlastné potreby, ktorým by mal zodpovedať aj vývoj územno-správneho rozdelenia do logických celkov. Model troch dištriktov nie je v našich podmienkach novotvarom, ale naopak zohľadňuje historickú kontinuitu. Takmer 200 rokov, do vzniku ČSR, bolo skoro celé územie Slovenska súčasťou troch dištriktov. Zrušením GBÚ je možné dosiahnuť finančnú úsporu odstránením prebytočných pracovných pozícií a znížiť tak aj byrokratické zaťaženie základných COJ – dištriktov, seniorátov a cirkevných zborov.“     

 

Znaky centralizácie a autokratického riadenia

Stupňovanie centralizačných snáh, pokiaľ nie je podrobené kritickej revízii a spätnej decentralizácii, prerastá postupne do autokratického systému riadenia, kde už nie je dôležitá participácia jednotlivých zložiek cirkvi na tvorbe vízie, stratégie a systéme riadenia. Samosprávny a demokratický systém spravovania cirkevných zborov, seniorátov a dištriktov dnes nedokáže efektívne fungovať, pretože je blokovaný prevzatím mnohých samosprávnych funkcií vedením cirkvi (rozumej najmä Predsedníctvom ECAV na Slovensku), resp. niektorými orgánmi generálnej úrovne riadenia cirkvi. Treba k ním priradiť aj generálne súdy, generálneho žalobcu a podobné orgány. Samostatnosť základných COJ a ich orgánov je dnes často krát vedením cirkvi priamo alebo nepriamo bloková a spochybňovaná. Vedenie cirkvi tak vedie vnútorný politický zápas o posilnenie vlastného postavenia, právomocí a vlastnej moci namiesto snahy všemožne podporovať posilnenie kompetencií a rozvoj cirkevných zborov, seniorátov a dištriktov, aby sa rozvíjala ich služba, angažovanosť a spolupráca na miestnej a regionálnej úrovni, misia, práca s deťmi a mládežou, diakonia či kresťanské šafárenie.

 

Aj z týchto dôvodov nie je a nemôže byť súčasné Predsedníctvo ECAV na Slovensku a rovnako ani Generálny biskupský úrad nositeľom zmeny v prospech decentralizácie vnútornej organizačnej štruktúry cirkvi, pretože by museli navrhnúť buď vlastné zrušenie alebo výrazné oslabenie vlastného postavenia a kompetencií. Preto je pochopiteľné prečo dlhé roky cirkev prešľapuje na mieste a stagnuje. Členovia cirkvi mylne očakávajú zmeny a zlepšenie pomerov v cirkvi od vedenia. Vedenie si chce uchovať vplyv a moc a tak logicky nenavrhuje žiadnu decentralizáciu, aj napriek formálnej existencii rôznych komisií a dokumentov, ktoré sa zmenou organizačnej štruktúry zaoberajú. Naopak kroky vedenia cirkvi svedčia o posilňovaní hierarchickej štruktúry usporiadania cirkvi a podpore ďalšej centralizácie, čo je v rozpore s charakterom a základmi zdravého fungovania našej cirkvi. Znakmi prerastania týchto centralizačných snáh do autokratického systému sú medzi inými:

 

·         likvidácia názorových oponentov a reformátorov, vrátane ich zastrašovania. Ich postihovanie v rôznej forme – cez trestné oznámenia, účelové disciplinárne konania, neudeľovanie súhlasov k voľbám do orgánov COJ a pod. (toto všetko sa dnes deje)

·         kontrola médií – predstavitelia vedenia si osobujú právo na jediný správny výklad veci, javov a udalostí, aj za cenu spochybňovania hodnoverných faktov, svedectiev a písomností (viď napr. mediálna resp. informačná kampaň vedenia cirkvi cez celoslovenský týždenník EPST)

·         koncentrácia právomoci v rukách úzkeho vedenia bez následnej možnosti nižších organizačných jednotiek podieľať sa na spolurozhodovaní

·         sústredenie motivačných a sankčných mechanizmov do rúk vedenia – odmeny a osobné príplatky farárom, granty a dotácie a pod.

·         obsadenie centrálnych orgánov (súdy, centrálna administratíva, celoslovenské výbory a pod.) vedeniu blízkymi osobami

·         obmedzovanie možnosti kontroly, disciplinárneho postihnutia či vyvodenia zodpovednosti za nečinnosť voči členom Predsedníctva ECAV a jemu blízkym osobám ako aj zľahčovanie názorov predstaviteľov zborových orgánov, orgánov seniorátov a dištriktov ak sa prostredníctvom petícií, sťažností alebo odvolaní domáhajú nápravy zlých krokov vedenia

·         postupné zmeny CPP, rokovacích poriadkov a procedúr ústredných cirkevných orgánov, ktoré praktický znemožňujú participatívne riadenie cirkvi

 

 

 

 

Dôvody a príčiny stagnácie ECAV na Slovensku

 

Nová cirkevná ústava, ktorá bola schválená v roku 1993 reflektovala najmä vznik samostatnej Slovenskej republiky a obnovu náboženskej slobody. Neriešila však lepšie územné členenie a decentralizáciu cirkvi, to znamená posilnenie cirkevných zborov. Cirkevné zbory sú totiž základnou organizačnou jednotkou evanjelickej cirkvi. Preto sa hneď po schválení novej cirkevnej ústavy začalo hovoriť o potrebe reštrukturalizácie, teda o pokračovaní transformácie. 90té roky XX. storočia boli súčasne veľmi intenzívnym obdobím obnovy práce a služby cirkvi, potom ako bola obnovená náboženská sloboda. Cirkevné zbory a štruktúry začali riešiť prinavrátenie pôvodného majetku v rámci procesu reštitúcií a jeho obnovu. Časť veriacich sa mohla nazdávať, že predsedníctvo cirkvi nebude klásť žiadne prekážky tomu, aby transformácia cirkvi pokračovala aj po roku 1993. Vývoj však bol iný. Prišli prvé synody, ktoré prijali uznesenia o potrebe ďalšej transformácie štruktúry, formálne vznikla aj komisia pre zjednodušenie štruktúry cirkvi. Vystriedalo sa v nej množstvo skúsených farárov aj laikov. Na synodách zaznievali viac alebo menej rozpracované informácie o tom čo robí táto komisia, resp. čo by mala urobiť. Prešlo prvé volebné obdobie generálneho predsedníctva, druhé, tretie, štvrté a momentálne prebieha piate obdobie. Žiadna zmena však nenastala.  

 

Na úrovni štátu sa veľmi krátko po Novembrovej revolúcii v roku 1989 začalo s obnovou miestnej územnej samosprávy, obnovila sa regionálna územná samospráva. Prebehla decentralizácia verejnej správy, sociálno-ekonomická transformácia spoločnosti a zmena územno-správneho členenia Slovenska, ktoré sa tiež zaradilo do nových medzinárodných štruktúr.  

 

Transformácia ECAV na Slovensku však začala a aj skončila prijatím novej ústavy v roku 1993. Od vtedy sa nič, z hľadiska obnovy jej pôvodnej prirodzenej štruktúry, nezmenilo. Samozrejme že boli prijímané a novelizované nové cirkevné zákony a predpisy (CPP), ale tie sú prijímané na obraz ústavy, ktorá je z roku 1993 a ktorá nedokončila transformáciu, ktorá mala prebehnúť po roku 1989.

V tejto situácii naopak veľmi zosilnelo postavenie Generálneho biskupského úradu (GBÚ), stal sa z neho najväčší administratívny útvar cirkvi. A to napriek tomu, že GBÚ nemá žiadnu právnu oporu na existenciu v rámci súčasnej ústavy.  Tento fakt sa dve desaťročia úplne prehliada. V roku 1993 sa s nim v ústave ani nerátalo, jeho postavenie však zosilnelo, na úkor ostatných zložiek cirkvi. Dôsledky toho stavu znášame doteraz. Ak si odmyslíme socialistickú etapu vývoja našej spoločnosti, tak sme v súčasnosti najviac centralizovanou evanjelickou cirkvou, z pohľadu celej histórie jej pôsobenia na Slovensku. Je to presný opak toho ako bola dlhé storočia usporiadaná naša cirkev.

 

Prečo tento stav teda trvá tak dlho? Dôvodom je nedokončená transformácia ECAV, ktorá mala prebehnúť súčasne s prijímaním novej ústavy v roku 1993, ale neprebehla. Príčinou je konflikt záujmov medzi vedením cirkvi a reálnymi potrebami evanjelickej cirkvi. Zatiaľ čo vedenie cirkvi udržiavalo nezmenený centralizovaný model ECAV, ba centralizáciu ďalej posilňovalo, najmä v ostatných rokoch, tak potrebou evanjelickej cirkvi je naopak decentralizácia kompetencií a právomocí smerom zhora nadol, to znamená posilnenie dištriktov, seniorátov a najmä cirkevných zborov. Ak spomínam vedenie cirkvi, mám tým na mysli Predsedníctvo ECAV na Slovensku (funkcie generálny biskup a generálny dozorca, tak ako sú definované súčasnou ústavou). Komisia pre zjednodušenie štruktúry ECAV na Slovensku tak formálne funguje, vykazuje činnosť, ale vedenie cirkvi nepripustí, aby predložila návrh na dokončenie transformácie ECAV, to znamená jej decentralizáciu, vytvorenie troch dištriktov a zmenu postavenia generálneho biskupa a generálneho dozorcu podľa pôvodných, historicky overených princípov, pretože by to oslabilo ich postavenie a moc.  Nie je preto prekvapením, že medzi členmi Komisie pre zjednodušenie štruktúry cirkvi je aj vedenie cirkvi. V cirkvi sa dlhodobo toleruje tento stav, je to principiálny rozpor medzi potrebami cirkvi ako celku a osobnými ambíciami a možnosťami dvoch ľudí na vrchole riadiacej pyramídy (a to bez ohľadu na to, kto dnes stojí alebo stál na tomto mieste). Bojíme sa prevziať zodpovednosť za to, že cirkevné zbory, senioráty a dištrikty dokážu fungovať efektívnejšie a samostatnejšie. Chceme byť stále niekým riadený, ako za socializmu. Úplne sme stratili schopnosť zasadiť sa za to, predovšetkým na rokovaní synody, že všetka práca, služba a moc v cirkvi pochádza od cirkevných zborov. Stratili sme sebareflexiu zodpovedne sa postaviť k rozvoju a budúcnosti ECAV na Slovensku.

 

 

Potreba reformy cirkvi = decentralizácia vo vnútri cirkvi = vznik 3 dištriktov

Naša cirkev je spoločensky hodnotená a občiansky vnímaná podľa toho čo robí cirkevný zbor a jeho aktívni pracovníci (farári, kapláni a laici) pre obyvateľov v území, v cirkevnom zbore, v meste či v obci. Nemalý vplyv na to ako je naša cirkev vnímaná majú však aj vyhlásenia, rozhodnutia a stanoviská, ktoré prijímajú a zverejňujú členovia Predsedníctva ECAV. Súčasné vedenie cirkvi rezignovalo na načúvanie hlasu zdola a participatívny model riadenia cirkvi a jej orgánov. Prevládol mocenský model riadenia a rozhodovania. Súčasná situácia v ECAV na Slovensku tak nabáda k tomu, aby došlo k reálnej zmene organizačnej štruktúry ECAV, pretože tá súčasná štruktúra umožňuje pretrvávanie tohto nepriaznivého stavu. Najväčšiu úlohu a zodpovednosť za možnosť potrebnej a možnej zmeny v cirkvi majú zástupcovia seniorátov na synode, ktorá nateraz zasadá raz ročne. Na zmenu organizačnej štruktúry cirkvi a jej decentralizáciu, ktorými by sa rozšíril počet dištriktov na tri, je potrebná novelizácia Ústavy ECAV na Slovensku. Vedenie cirkvi a Komisia pre zjednodušenie štruktúry ECAV na Slovensku sa formálne touto otázkou zaoberajú, aj o tom podávajú občasné priebežné správy, no reálne kroky v prospech decentralizácie vnútornej štruktúry cirkvi doteraz nepresadili. Tieto dva orgány dodnes nesplnili požiadavku Synody ECAV na Slovensku z roku 2010, ktorá zasadala v Žiline a ktorá prijala nasledovné uznesenie C3: „Synoda Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku ukladá Komisii pre zjednodušenie štruktúry ECAV na Slovensku pripraviť návrh štruktúry s ekonomickými, legislatívnymi a organizačnými zmenami na tri dištrikty v termíne do budúcej Synody.“

 

Mapa č. 1: Návrh modelu troch dištriktov podľa GBÚ (z roku 2011). Tento návrh z roku 2011 kopíruje hranice bývalých krajov. Výraznejšie prevažuje počet zborov a členov v „strednom dištrikte“. Dochádza tak k nerovnováhe medzi dištriktmi navzájom

 

Mapa č. 2: Vyvážený model troch dištriktov (z roku 2015) – návrh spracoval Ing. Martin Kováč. Hranice samosprávnych krajov pre nás nie sú záväzné, tento návrh vychádza z vlastných potrieb cirkvi. Prešovský dištrikt má severovýchodnú a juhovýchodnú časť dištriktu pomerne riedko zastúpenú cirkevnými zbormi, podobne aj Bratislavský dištrikt na severe. Optická geografická veľkosť preto nie je tiež rozhodujúca. Výborná je však dopravná dostupnosť seniorátov a zborov zo sídla biskupského úradu.

 

Tabuľka č.1 - Podľa mapky č.2 by bolo rozdelenie seniorátov v rámci troch nových dištriktov nasledovné:

Prešovský dištrikt	Zvolenský dištrikt	Bratislavský dištrikt
Gemerský seniorát	Hontiansky seniorát	Bratislavský seniorát
Košický seniorát	Rimavský seniorát	Dunajsko – nitriansky seniorát
Liptovsko – oravský seniorát	Novohradský seniorát	„nový“ Hornopovažský seniorát
Šarišsko – zemplínsky seniorát	„nový“ Turčiansky seniorát	Myjavský seniorát
Tatranský seniorát	Zvolenský seniorát	Považský seniorát

 

Poznámky k tabuľke č. 1:

Novovytvorené senioráty

„nový“ Turčiansky seniorát by dostal svoju pôvodnú historickú podobu, v ktorej existoval do roku 1953. Zahŕňal by okresy Martin a Turčianske Teplice a pozostával by z cirkevných zborov: Martin, Martin – Záturčie, Vrútky, Sučany, Turany, Turčianske Jaseno, Necpaly, Blatnica, Mošovce, Ivančiná, Háj, Slovenské Pravno, Príbovce, Krpeľany

Hornopovažský seniorát by vznikol ako piaty seniorát západného dištriktu, za účelom rovnomerného usporiadania nového územného členenia. Takto by každý z troch dištriktov pozostával z piatich seniorátov. Hornopovažský seniorát by pozostával z cirkevných zborov: Žilina, Súľov, Považská Bystrica, Košeca, Lazy pod Makytou, Záriečie, Púchov

Do „nového“ Považského seniorátu by bol včlenený okres Prievidza a do spoločenstva cirkevných zborov by pribudol cirkevný zbor Zemianske Kostoľany.

Sídla dištriktuálnych biskupov a dištriktuálnych biskupských úradov

Sídlom biskupa PD by ostal Prešov, sídlom biskupa ZD by sa stal Zvolen a sídlom biskupa BD by bola Bratislava. V týchto miestach by pochopiteľne sídlili aj dištriktuálne biskupské úrady.

Toto rozdelenie zohľadňuje predošlú kontinuitu vývoja územno – správneho členenia ECAV a zároveň sa snaží dosiahnuť aspoň približne vyvážené rozdelenie cirkevných zborov a seniorátov do nových dištriktov.

Autor poznámok k tabuľke č. 1: Mgr. Martin Miti Kováč (2014)

 

Tabuľka č.2 – Podľa mapky číslo 2 by bolo nasledovné prerozdelenie cirkevných zborov v rámci dištriktov. Tento návrh modelu troch dištriktov je jednoznačne vyváženejší, čo sa týka počtu cirkevných zborov a porovnateľný, čo sa týka počtu členov cirkevných zborov. Každý dištrikt by mal päť seniorátov.

dištrikt	počet seniorátov	počet cirkevných zborov	počet členov CZ
Prešovský	5	112	80 383
Zvolenský	5	108	68 241
Bratislavský	5	102	84 854

 

Model vytvorenia 3 dištriktov v rámci ECAV na Slovensku by umožnil efektívnejšie územné usporiadanie, posilnenie dištriktov a dištriktuálnych biskupských úradov, ktoré by bez väčších problémov prebrali na seba podstatnú časť agendy súčasného Generálneho biskupského úradu. Tri dištrikty sa rovnako bez problémov môžu dohodnúť na zabezpečení rôznych celocirkevných / spoločných agend a úloh, či už prostredníctvom celocirkevných inštitúcií alebo projektov. Definovať zástupcov cirkvi voči štátu a na účely reprezentácie tiež nie je problém. Nemal by to byť však kariérny generálny biskup, ale dištriktuálny biskup, ktorý na rotačnej báze bude v určitom období, popri svoje dištriktuálnej funkcii, vykonávať aj funkciu generálneho biskupa (resp. predsedajúceho biskupa). Takto to fungovalo aj v minulosti, efektívne a bez problémov. Decentralizácia znamená aj priamejšie a transparentnejšie zastúpenie zástupcov nižších COJ v orgánoch vyšších COJ. To všetko by mala zahŕňať zmena súčasnej organizačnej štruktúry a decentralizácia v našej cirkvi. Paradoxne Rímskokatolícka cirkev ako aj Gréckokatolícka cirkev na Slovensku v ostatných 10 až 15 rokoch už prešli procesom väčšej územnej decentralizácie a lepšieho územného usporiadania, čo im prinieslo zlepšenie možností misijného pôsobenia, kontaktu s veriacimi a rozvoj viacerých aktivít.       

 

V čom spočíva dokončenie transformácie ECAV na Slovensku?

Dokončenie transformácie ECAV spočívajú v nasledovných základných krokoch, ktoré je potrebné v cirkvi vopred široko prerokovať a následne odsúhlasiť na synode:

·         vznik tretieho dištriktu a premenovanie dištriktov (navrhujeme podľa sídla biskupského úradu na Bratislavský, Zvolenský a Prešovský). Tým sa zabezpečí lepšie územno-správne členenie evanjelickej cirkvi. Bol by to návrat k trom dištriktom, ako je to historicky overené, pričom navrhujeme také pričlenenie seniorátov k dištriktom, aby boli dištrikty podobne veľké z hľadiska počtu cirkevných zborov a zároveň vnútorne lepšie dopravne dostupné.

·         zmena postavenia Predsedníctva ECAV tak, že funkcia generálneho biskupa a generálneho dozorcu bude obsadzovaná na rotačnej báze jedným dištriktuálnym biskupom a jedným dištriktuálnym dozorcom na trojročné obdobie, to znamená, že to nebude kariérna funkcia. Obnoví sa tým aj zásada, že biskup má svoj dištrikt. Budú tri dištrikty, každý bude mať svojho biskupa. Postavenie biskupov bude rovnocenné. Pri výkone funkcie generálneho biskupa sa budú striedať, pričom súčasne zostávajú biskupom vo svojom dištrikte.

·         transformácia generálneho presbyterstva na Radu ECAV a niekoľko ďalších súvisiacich zmien, ktoré budú predovšetkým o posilnení postavenia dištriktov, seniorátov a cirkevných zborov. Súčasťou týchto zmien by bola aj reforma cirkevného súdnictva, aby sa sfunkčnilo a odpolitizovalo

·         uznesenie, ktorým sa schvália tieto zmeny v ústave a tiež zrušenie GBÚ, ktorého administratíva by sa presunula z väčšej časti na biskupské úrady a časť na malú a efektívnu Kanceláriu ECAV na Slovensku (Kultúrne, dokumentačné a informačné centrum ECAV ako spoločné účelové zariadenie), ktorá by efektívne zabezpečovala podporu pre Radu, Synodu, Predsedníctvo a Zbor biskupov ECAV na Slovensku. 

Dokončenie transformácie ECAV na Slovensku je určitou paralelou procesov decentralizácie verejnej správy, ale aj zmeny územno-správneho členenia Slovenska. V rámci decentralizácie verejnej správy sa najprv obnovila samospráva miest a obcí (miestna územná samospráva), tu môžeme hľadať paralelu s cirkevnými zbormi. O niekoľko rokov neskôr (v roku 2002) vznikli vyššie územné celky (regionálna územná samospráva), tu môžeme hľadať paralelu s dištriktmi. Na obce, mestá a vyššie územné celky sa decentralizovalo zo štátu množstvo kompetencií (úloh a zodpovedností) nakoľko ich obce, mestá a VÚC vedia zabezpečiť efektívnejšie ako štát a predovšetkým sú bližšie k občanovi.

 

Rozvojový potenciál ECAV na Slovensku

Výhodou súčasného územného rozloženia našich cirkevných zborov je možnosť osloviť širšie územia Slovenska a jeho regióny prostredníctvom miest a obcí, kde pôsobia cirkevné zbory našej Evanjelickej cirkvi. ECAV na Slovensku má potenciál a možnosť byť jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich protestantských cirkví na Slovensku. Môže výraznejšie posilňovať svoje aktivity v oblasti diakonie, misie, práce s deťmi a mládežou, rozširovať formy práce a služby. Cirkev sa tak môže na Slovensku viac zviditeľniť a verejne deklarovať hodnoty na ktorých stojí v dnešnom svete. Mladých ľudí môže opäť začať výraznejšie motivovať pre farársku, sociálnu či učiteľskú službu v cirkvi. Dobre fungujúca cirkev vie lepšie zabezpečiť farárov aj v ekonomicky a sociálne znevýhodnených regiónoch, vie sa lepšie pripraviť na úplnú odluku financovania od štátu.   

 

Zhrnutie

Problémom súčasnej stagnácie ECAV na Slovensku je nedokončená transformácia ECAV po roku 1989. Rozšírenie počtu dištriktov na tri a zrušenie GBÚ je najjednoduchším krokom na zjednodušenie štruktúry ECAV na Slovensku (decentralizáciou správy) pre zlepšenie vzájomnej spolupráce, pomerov a vzťahov v ECAV na Slovensku, ako aj pre zlepšenie finančného zabezpečenia farárskej služby. Stanovili by sa tak aj optimálnejšie geografické hranice dištriktov s vyváženým počtom seniorátov a cirkevných zborov. Zefektívnila by sa tak aj činnosť samotných dištriktuálnych orgánov. Tri dištrikty by predstavovali tri silnejšie územné jednotky, ktoré by sa mohli kompetentnejšie vyjadrovať tak do vnútrodištriktuálnych záležitostí ako aj k celocirkevným témam. Dištriktuálne biskupské úrady vedia už aj dnes efektívnejšie zabezpečovať technickú a administratívnu podporu pre senioráty, cirkevné zbory a školy na svojom území. Nie je žiaden dôvod na obavy, že by nezvládli aj zamestnávanie farárov a kaplánov vo svojom dištrikte vrátane ich lepšieho mzdového ohodnotenia. Spolupráca troch dištriktov môže priniesť oveľa viac dobrých podnetov a spoločných projektov ako dnes neuchopiteľná štvrtá úroveň správy, ktorá je reprezentovaná najmä súčasným generálnym presbyterstvom (názorovo a hodnotovo rozdeleným), generálnym Predsedníctvom ECAV a generálnym biskupom, ktorý nezodpovedá za konkrétne pastorálne územie. Zdravá organizačná štruktúra ECAV by nemala nikdy dovoliť, aby štatutári ECAV na Slovensku postupne preberali, pod rôznymi zámienkami, kompetencie a úlohy dištriktov, seniorátov, cirkevných zborov a zborových predstaviteľov. Najefektívnejšie riadenie cirkvi môže naopak prebiehať cez koordináciu spolupráce a služby troch dobre fungujúcich dištriktov, tak ako v minulosti.         

Vo vnútri cirkvi dlhodobo pretrváva vnútorné napätie, ktoré vyplýva práve z preberania kompetencií nižších COJ niektorými ústrednými (generálnymi) orgánmi ECAV vrátane ich nevhodného zasahovania do činnosti orgánov nižších COJ. Možno povedať, že v súčasnosti sa prehlbuje centralizácia riadenia a rozhodovania v ECAV. Centralizačné úsilie v týchto mesiacoch akceleruje čo je čitateľné aj z nebývalej mediálnej propagácie a prezentácie členov Predsedníctva ECAV či už cez internetovú stránku ECAV, časopis Evanjelický posol spod Tatier, cez internetovú televíziu alebo výstupy tlačového oddelenia GBÚ, ktoré robí servis najmä členom Predsedníctva ECAV. Bežný cirkevný predstaviteľ, napríklad presbyter cirkevného zboru, seniorátu, či dištriktu nemá žiadne takéto možnosti propagácie a medializácie ako má dnes vedenie cirkvi. Potrebné je si uvedomiť, že je zásadný rozdiel robiť servis členom Predsedníctva ECAV a robiť servis cirkevným zborom, seniorátom a dištriktom, teda celej cirkvi. Nebývalý je aj nárast účelových a vykonštruovaných disciplinárnych konaní a procesov, ktoré sú namierené proti čelným predstaviteľom našej cirkvi. Odvolanie Vladimíra Daniša z funkcie dozorcu Západného dištriktu dňa 11. mája 2016 je exemplárnym príkladom účelového disciplinárneho konania a úplného zlyhania generálneho súdu ECAV na Slovensku, kvôli manipulácii procesu a zaujatosti členov súdu. Tento prípad je bodom zlomu ďalšieho vývoja v našej cirkvi. Je totiž prejavom rozsiahleho úpadku našej cirkvi, ktorý sa dá liečiť iba jej obnovou, reformou, vrátením sa k reformačným zásadám a princípom na ktorých bola založená naša cirkev pred 500. rokmi. V cirkvi zavládla apatia, ľahostajnosť riešiť problémy, stratila sa vzájomná dôvera medzi mnohými pracovníkmi v cirkvi, transparentnosť a priamosť vo vzťahoch.  

Tieto centralizačné snahy  priamo odporujú demokratickému a samosprávnemu charakteru ECAV na Slovensku. Iniciatíva a potreby cirkevných zborov sú zatláčané do úzadia, postupne a systematický sú prenasledovaní a znevýhodňovaní kritici súčasného Predsedníctva ECAV. Rozširuje sa skupina farárov, ktorá už na tento stav neupozorňuje, resp. nechce upozorňovať, aby neupadla do nemilosti vedenia, ktoré vie priamo a rýchlo postihnúť kritika, alebo slobodne uvažujúceho farára v službe. Nemožno sa preto čudovať, že sa prehlbuje frustrácia mnohých, tak duchovných ako aj laických, pracovníkov v cirkvi z jej súčasného stavu a atmosféry, ktorá v nej panuje.

Súčasný právny stav definovaný Ústavou ECAV na Slovensku vyhovuje súčasnému Predsedníctvu ECAV na Slovensku nakoľko umožňuje postupné prehlbovanie týchto centralizačných snáh a opatrení, na strane druhej reakcia laikov v cirkvi na tieto snahy je stále ešte veľmi slabá, mnoho laikov nemá kvôli masívnej mediálnej kampani a populistickým krokom Predsedníctva ECAV dostatočné informácie čo sa vlastne v cirkvi deje. Súčasné centralizačné snahy Predsedníctva ECAV sú na porovnateľnej koncepčnej a politickej úrovni, vrátane dôslednosti, koordinácie a plánovania, ako politické opatrenia, ktorými sa ovládala cirkev pred rokom 1989. Súčasný stupeň centralizácie správy ECAV na Slovensku je jeden z najvyšších za celé obdobie fungovania ECAV na našom území, ak odhliadneme od vrcholu centralizácie a riadenia cirkvi počas socialistickej etapy vývoja našej republiky (1948 – 1989).

Evanjelická cirkev sa z vyššie uvedených dôvodov okrem krízy dnes nachádza opäť aj v útlaku. Nie je to však vonkajší nepriateľ (ako napr. štát v minulosti), ktorý na ňu útočí, ale je to najmä vnútorné prostredie cirkvi „vnútorný nepriateľ“, ktorý významne zasahuje do diania, smerovania cirkvi a do vnútornej slobody. Tento problém nedokáže riešiť, či reflektovať ani Združenie evanjelických duchovných (ZED), na úrovni seniorátnych pastorálnych konferencií sa však o týchto veciach už debatuje. Laickí predstavitelia v cirkvi, napríklad dozorcovia cirkevných zborov a seniorátov vôbec nemajú takúto štruktúru, aby si efektívne vymieňali informácie. Laickí pracovníci cirkvi a členovia cirkevných zborov nemajú dostatok informácií o hĺbke problému. Jednou z možností zlepšenia výmeny informácií je aj vznik paralelného združenia laických predstaviteľov zastúpených v orgánoch ECAV (na úrovni cirkevných zborov, seniorátov a dištriktov) a členov ECAV, ktoré by bolo komplementárnym združením ako združenie ZED pri formulácii požiadaviek na decentralizáciu a ozdravenie fungovania ECAV.

Členská základňa ECAV, najmä laici, by mali využiť svoj legitímny mandát a Ústavou ECAV na Slovensku zaručené právo vyjadrovať sa k dianiu v cirkvi a požadovať decentralizáciu v rámci cirkvi, aby cirkevné zbory boli skutočne základnými kameňmi cirkvi od ktorých sa deleguje a odvodzuje moc funkčným a posilneným seniorátom a dištriktom. Laici, členovia cirkevných zborov, ktorých počet mnohonásobne prevyšuje počet duchovných pracovníkov, by mali nahlas vyjadriť svoj nesúhlas so súčasnou centralizáciou ECAV na Slovensku a mali by jednoznačne požadovať decentralizáciu ECAV na Slovenku, vznik troch dištriktov a zrušenie politicky vytvoreného orgánu GBÚ. Uvedené návrhy zmien by mali prísť, z vyššie uvedených dôvodov, od zástupcov seniorátov a dištriktov na Synode. Nie je už totiž čas na opatrnosť, ale na odvahu. Nadchádzajúce roky 2016 až 2018 sa javia byť vhodné na takúto zmenu. V hre je totiž budúcnosť ECAV na Slovensku a to v akom stave ju odovzdáme nasledujúcim generáciám, naším deťom a či jej zabezpečíme budúcnosť, perspektívu rozvoja a životaschopnosť čeliť výzvam a problémom súčasného sveta prostredníctvom zrozumiteľne podaného a zvestovaného Božieho slova a Evanjelia Ježiša Krista.  

500. výročie reformácie je vhodnou príležitosťou na otvorenie širokej diskusie o potrebe dokončenia transformácie ECAV na Slovensku, vytvorení troch dištriktov a súčasne na schválenie týchto zmien a ich zavedenie do praxe od r. 2018. Nevyriešia sa tým všetky problémy, ale naštartuje sa ozdravný proces a vytvoria efektívnejšie a zodpovednejšie rámce na fungovanie ECAV na Slovensku (a jeho základných COJ) na začiatku 21. storočia, ktoré čelí mnohým výzvam a problémom. Ježiš Kristus je hlavou našej cirkvi, on vedie nás osobne a vedie aj naše cirkevné zbory. Ak sa budeme spoliehať na Neho a budeme Mu dôverovať, rozhodneme sa správne. Vtedy bude práca cirkevných zborov a celej cirkvi napredovať.

Ing. Martin Kováč

Autor je odborníkom na územnú samosprávu a presbyterom Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Bratislava Legionárska a Bratislavského seniorátu.

 

Tento článok je aktualizáciou a rozšírením článku na tému reštrukturalizácie ECAV publikovaným v júli 2015.

 

Článok si môžete stiahnuť vo formáte .pdf