Diskusia o zmene štruktúry Evanjelickej cirkvi na Slovensku prebieha už viac ako 15 rokov. Táto diskusia začala pritom len pár rokov po schválení novej Ústavy ECAV na Slovensku v roku 1993, ktorá sa prijímala po rozdelení Československa. Ukázalo sa, že zmena základného právneho predpisu nestačí. To, čo sa vo verejnom sektore nazývalo decentralizácia verejnej správy, zmena územno-správneho usporiadania a zefektívňovanie verejnej správy, v cirkvi dodnes reálne neprebehlo.

V spoločnosti a vo verejnom sektore však po roku 1989 naplno prebiehala reálna sociálno-ekonomická transformácia spoločnosti po roku 1989, reforma verejnej správy a zmena územno-správneho členenia, tak štátnej správy ako aj samosprávy. Decentralizácia štátnej správy po roku 1989 sa ukázala ako jeden z najvýznamnejších reformných krokov vo verejnom sektore. Obnova územnej samosprávy ukázala, že obce a mestá sú schopné na seba prevziať rozsiahle množstvo kompetencií a zároveň efektívnejšie ako štát zabezpečovať služby pre obyvateľov na svojom území. Obdobná paralela platí aj dnes pri našich cirkevných zboroch, seniorátoch a dištriktoch. Decentralizácia v rámci ECAV však absentuje.

Nová cirkevná ústava z roku 1993 nedefinovala GBÚ žiadnym spôsobom. Napriek tomu, je to dnes najväčší administratívny útvar v cirkvi. Mladý cirkevný historik Mgr. Martin Kováč v jednej štúdii uvádza: „ECAV na Slovensku je už vyše 60 rokov spravovaná spôsobom, ktorý jej nie je prirodzený. V roku 1951 vznikol umelý účelový model, ktorý v dejinách nemá obdobu. Pod vplyvom štátnej moci bola vytvorená funkcia generálneho biskupa bez dištriktu a generálny biskupský úrad, ako prostriedok kontroly ECAV štátnou mocou. Do roku 1951 v dejinách ECAV takéto niečo nepoznáme. Biskup mal vždy svoj dištrikt. Do roku 1922 funkcia generálneho biskupa vôbec neexistovala, potom túto funkciu vykonával jeden z dištriktuálnych biskupov. ECAV nedokázala po roku 1989, a ani pri novej ústave z roku 1993, odstrániť účelový model a pokračovať v pôvodnej kontinuite. Počas existencie tohto účelového stavu opakovane dochádza k väčším či menším pokusom riadiť cirkev zhora. Prácu a pomoc dištriktu je potrebné priblížiť viac k reálnemu životu a potrebám cirkevných zborov. Model troch dištriktov na to vytvára lepší a väčší priestor. Počet biskupov pri tom zostane zachovaný. Súčasné rozdelenie seniorátov a dištriktov ECAV je umelo vytvorené na základe reorganizácie z roku 1953 a neskôr aj z roku 1965, pri ktorej boli senioráty prispôsobené vtedajším okresom. V súčasnosti nie je nevyhnutné kopírovať územno-správne členenie verejnej správy. Cirkev má svoje vlastné potreby, ktorým by mal zodpovedať aj vývoj územno-správneho rozdelenia do logických celkov. Model troch dištriktov nie je v našich podmienkach novotvarom, ale naopak zohľadňuje historickú kontinuitu. Takmer 200 rokov, do vzniku ČSR, bolo skoro celé územie Slovenska súčasťou troch dištriktov. Zrušením GBÚ je možné dosiahnuť finančnú úsporu odstránením prebytočných pracovných pozícií a znížiť tak aj byrokratické zaťaženie základných COJ – dištriktov, seniorátov a cirkevných zborov.“

Znaky centralizácie a autokratického riadenia

Stupňovanie centralizačných snáh, pokiaľ nie je podrobené kritickej revízii a spätnej decentralizácii prerastá postupne do autokratického systému riadenia, kde už nie je dôležitá participácia jednotlivých zložiek cirkvi na tvorbe vízie, stratégie a systéme riadenia. Samosprávny a demokratický systém spravovania cirkevných zborov, seniorátov a dištriktov nedokáže fungovať, pretože je blokovaný prevzatím rozhodujúcich samosprávnych funkcií vedením. Samostatnosť základných COJ je bloková a spochybňovaná. Znakmi prerastania centralizačných snáh do autokratického systému
sú medzi inými:
- likvidácia názorových oponentov a reformátorov, vrátane ich zastrašovania. Ich postihovanie v rôznej forme – cez trestné oznámenia, disciplinárne konania, neudeľovanie súhlasov k voľbám do orgánov COJ a pod.
- kontrola médií – predstavitelia vedenia si osobujú právo na jediný správny výklad veci, javov, udalostí, aj za cenu spochybňovania hodnoverných faktov, svedectiev a písomností
- koncentrácia právomoci v rukách úzkeho vedenia bez následnej možnosti nižších organizačných jednotiek podieľať sa na spolurozhodovaní
- sústredenie motivačných a sankčných mechanizmov do rúk vedenia – odmeny a osobné príplatky farárom, granty a dotácie
- obsadenie centrálnych orgánov (súdy, centrálna administratíva, celoslovenské výbory a pod.) vedeniu blízkymi osobami

Potreba reformy cirkvi = decentralizácia vo vnútri cirkvi = vznik troch dištriktov

Cirkev je spoločensky hodnotená a občiansky vnímaná podľa toho, čo robí cirkevný zbor a jeho aktívni pracovníci (farári, kapláni a laici) pre obyvateľov v území, v cirkevnom zbore, v meste či v obci, nie podľa toho aké vyhlásenia a stanoviská prijímajú a zverejňujú členovia Predsedníctva ECAV. Súčasná situácia v ECAV na Slovensku nabáda k tomu, aby došlo k reálnej zmene organizačnej štruktúry ECAV. Najväčšiu úlohu v tomto smere majú zástupcovia seniorátov na synode, ktorá nateraz zasadá raz ročne. Zmena organizačnej štruktúry však znamená, že je potrebná novelizácia Ústavy ECAV na Slovensku. Pravda je taká, že ostatných 17 rokov po tejto novelizácii zástupcovia synody volajú.

Rozvojový potenciál ECAV na Slovensku

Výhodou územného rozloženia našich cirkevných zborov je možnosť osloviť širšie územia Slovenska a jeho regióny prostredníctvom miest a obcí, kde pôsobia cirkevné zbory našej Evanjelickej cirkvi. ECAV na Slovensku má potenciál a možnosť byť jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich protestantských cirkví na Slovensku. Môže výraznejšie posilňovať svoje aktivity v oblasti diakonie, misie, práce s deťmi a mládežou, verejne môže deklarovať hodnoty, na ktorých stojí v dnešnom svete.

Zhrnutie

Vznik troch dištriktov sa ukazuje byť najjednoduchším krokom pre reálne lepšie prerozdelenie si zodpovedností a služby našich cirkevných zborov v rámci regiónov Slovenska. Stanovili by sa tak optimálnejšie geografické hranice dištriktov s vyváženým počtom seniorátov a cirkevných zborov. Zefektívni sa tak aj činnosť samotných dištriktuálnych orgánov. Tri dištrikty, ktoré budú predstavovať silnejšie tri územné jednotky, sa budú môcť kompetentnejšie vyjadrovať tak do vnútrodištriktuálnych záležitostí, ako aj k celocirkevným témam. Dištriktuálne biskupské úrady vedia už aj dnes efektívnejšie zabezpečovať technickú a administratívnu podporu pre senioráty, cirkevné zbory a školy na svojom území. Nie je žiaden dôvod na obavy, že by nezvládli efektívnejšie aj zamestnávanie farárov a kaplánov vo svojom dištrikte, vrátane ich lepšieho mzdového ohodnotenia. Dobrá spolupráca troch dištriktov môže priniesť oveľa viac dobrých podnetov a spoločných projektov na rozvoj spolupráce ako dnes neuchopiteľná štvrtá úroveň riadenia, ktorá je reprezentovaná najmä generálnym presbyterstvom a generálnym Predsedníctvom ECAV, no najmä generálnym biskupom, ktorý nezodpovedá za konkrétne pastorálne územie. Zdravá organizačná štruktúra ECAV by nemala nikdy dovoliť, aby štatutári ECAV na Slovensku prevzali kompetencie dištriktov, seniorátov, cirkevných zborov a zborových predstaviteľov. Najefektívnejšie riadenie môže naopak prebiehať v troch dobre fungujúcich dištriktoch.

Ak vo vnútri cirkvi dlhodobo pretrváva vnútorné napätie, ktoré vyplýva z preberania kompetencií nižších COJ ústrednými orgánmi ECAV, možno hovoriť, že v súčasnosti sa prehlbuje centralizácia riadenia a rozhodovania v ECAV. Centralizačné úsilie v týchto mesiacoch akceleruje, čo je čitateľné aj z nebývalej mediálnej propagácie a prezentácie členov Predsedníctva ECAV či už cez internetovú stránku ECAV, časopis Evanjelický posol spod Tatier, cez internetovú televíziu alebo výstupy tlačového oddelenia GBÚ, ktoré robí servis najmä členom Predsedníctva ECAV. Bežný cirkevný predstaviteľ, napríklad cirkevného zboru alebo seniorátu, nemá žiadne takéto možnosti propagácie ako má dnes vedenie cirkvi. Potrebné je si uvedomiť, že je rozdiel robiť servis členom Predsedníctva ECAV a robiť servis cirkevným zborom, teda celej cirkvi. Tieto centralizačné snahy však priamo odporujú demokratickému a samosprávnemu charakteru ECAV na Slovensku. Iniciatíva a potreby cirkevných zborov sú zatláčané do úzadia, postupne a systematicky sú prenasledovaní a znevýhodňovaní kritici súčasného Predsedníctva ECAV. Rozširuje sa skupina farárov, ktorá na tento stav neupozorňuje, resp. nechce upozorňovať, aby neupadla do nemilosti vedenia, ktoré vie priamo a rýchlo postihnúť kritika, alebo slobodne uvažujúceho farára v službe. Súčasný právny stav definovaný Ústavou ECAV na Slovensku Predsedníctvu ECAV na Slovensku vyhovuje, nakoľko umožňuje postupné prehlbovanie centralizačných snáh a opatrení, na strane druhej reakcia laikov v cirkvi na tieto snahy je stále ešte veľmi slabá, mnoho laikov nemá kvôli masívnej mediálnej kampani a populistickým krokom Predsedníctva ECAV dostatočné informácie, čo sa vlastne v cirkvi deje. Súčasné centralizačné snahy Predsedníctva ECAV sú na porovnateľnej koncepčnej a politickej úrovni ako politické opatrenia, ktorými sa ovládala cirkev pred rokom 1989. Členská základňa ECAV, najmä laici, by mali využiť svoj legitímny mandát a Ústavou ECAV na Slovensku zaručené právo vyjadrovať sa k dianiu v cirkvi. Laici, členovia cirkevných zborov, ktorí mnohonásobne prevyšujú počet duchovných pracovníkov, by mali nahlas vyjadriť svoj nesúhlas so súčasnou centralizáciou ECAV na Slovensku a mali by jednoznačne požadovať decentralizáciu ECAV na Slovenku, vznik troch dištriktov a zrušenie politicky vytvoreného orgánu GBÚ.

Ing. Martin Kováč

(autor je odborníkom na územnú samosprávu a pôsobí ako riaditeľ Oddelenia Spoločná hospodárska správa CZ Bratislava Dúbravka a Bratislava Legionárska)
Článok je prevzatý z mesačníka Cirkevné listy 4/2015.