Vážený brat Jozef Miloslav Hurban,

dovoľte mi prosím adresovať Vám niekoľko riadkov. Blížia sa veľkonočné sviatky a Vy ste práve na Veľkú noc v roku 1846 vydali Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru. A ja som sa stala Vašou obdivovateľkou. Vaše periodikum som čítala aj v nasledujúcich rokoch – 1847, 1851 a 1852. V mene všetkých čitateľov Vám chcem zo srdca poďakovať za myšlienky, ktoré ste adresovali prebúdzajúcemu slovenskému národu. Vďaka štúdiu Slovenských pohľadov som Vás mohla spoznať ako muža viery, muža slova, kňaza, vydavateľa, redaktora, spisovateľa, literáta, publicistu. Vaše meno ostáva navždy spojené so štúrovským hnutím, ale aj s vydavateľskou činnosťou, veď vďaka Vám začal vychádzať almanach Nitra (od r.1842), ale aj Cirkevné listy (od r.1863).

Evanjelická fara v Hlbokom bola Vašim tvorivým zázemím, priestorom, kde ste v skromných podmienkach vytvorili vzácne dielo, ktoré má nadčasovú hodnotu. Hoci ste boli často vzdialený od centra politického a kultúrneho pohybu, dokázali ste vynikajúco pochopiť stav slovenského národa, spoločenské smerovanie a na základe Vášho poznania ho predkladať v inšpirujúcej forme čitateľom. Tento rok si pripomíname 200. výročie Vášho narodenia. Vieme však, že Váš odchod do večnosti bol sprevádzaný trpkosťou a zavrhnutím. A vieme, že ideály štúrovského hnutia sa v mnohom nenaplnili a mocní toho času rozhodli aj o Vašom osude. Boli ste však bojovníkom dušou i telom, hoci Vaše srdce bolo zjazvené. Mnohí súdili a súdia Váš život, mnohí interpretujú Vaše konanie. Avšak málo je tých, ktorí poznajú Vaše dielo, Váš spôsob myslenia. Vašu genialitu.

Ako som čítala Vami vydávané Slovenské pohľady spoznávala som Vás ako vynikajúceho glosátora, komentátora, filozofa života, výnimočného štylistu. Písali ste logicky, ostro, farbisto, vtipne, no s vždy s pointou. Nástojčivo ste predkladali svoje poznanie nielen slovenského a slovanského sveta. Vaše riadky boli priamočiare, no nie prvoplánové. Boli odvážne i rozvážne. Písali ste s vášňou a rovnako s vášňou ste predkladali svoje pravdy. Priateľom i nepriateľom. Nedbali ste veľmi na mienku iných, pretože ste si boli vedomý hĺbky vysloveného slova – slova pravdy. Bola som očarená Vašim prehľadom o histórii, filozofii, literatúre, kultúre slovanských národov. Isteže, dejiny ukázali v čom sa mýlila Vaša generácia. Avšak v danom čase ste vydali to najlepšie svedectvo viery v život slovenského národa, v jeho zastúpenie medzi inými európskymi národmi. Zároveň ste aj Vy boli nemilosrdným kritikom vlastného národa. Poznali ste jeho slabosti, no ukazovali ste aj cestu nápravy. V Slovenských pohľadoch ste predovšetkým vytvorili zjednocujúci intelektuálny základ pre reflexiu humanitných vied v spoločnosti a skúmanie postavenia človeka vo svete. Slovenské pohľady boli zároveň  kultúrnym a literárnym priestorom pre zobrazenie dobovej literárnej a kultúrnej scény. No písali ste aj o evanjelickej cirkvi. Ako kňaz, teológ ste komentovali jej dianie, najmä, ak sa život cirkvi dotýkal národného pohybu a rozvoja slovenského národa.

Milý brat Hurban, som vďačná Bohu, že som mohla načrieť do Vášho diela, v ktorom som   spoznala Vašu dušu – búrlivú, vášnivú, dobromyseľnú, romantickú, otvorenú, priamu, veselú, milujúcu Boha, národ, cirkev. Vždy hľadajúcu spravodlivosť a dobro. A to máme spoločné!

S úctou Eva Bachletová (Hurbanovka)

(publikované v Reformačných listoch č. 5-2017)