Právne výhrady voči vedeniu disciplinárneho konania v prípade Martina Šefranka a postupu Generálneho presbyterstva ako disciplinárneho orgánu dňa 30.5.2014

Predkladám dôvodovú správu k postupu generálneho presbyterstva ako disciplinárneho orgánu dňa 30. 5. 2014, kedy druhým pojednávaním pokračovalo konanie voči obvinenému Marošovi Šefrankovi. Na tomto druhom pojednávaní v predmetnej veci prišlo k porušeniu viacerých cirkevno-právnych predpisov samotným disciplinárnym orgánom.

1. Na 2. pojednávaní v predmetnej veci 30. 5. 2014 sa ako členka disciplinárneho orgánu zúčastnila a rozhodovala ses. JUDr. Anna Drobná, ktorá bola podľa návrhu žalobkyňou a pri prvom pojednávaní v predmetnej veci dňa 7. 12. 2012 sa nezúčastňovala ako členka disciplinárneho orgánu a nerozhodovala, nakoľko predkladala žalobu, teda bola jednou stranou v predmetnej veci.
V tomto prípade disciplinárny orgán – generálne presbyterstvo porušilo § 8 ods. 1 cirkevného zákona č. 2/2004 o discipli-nárnom konaní v znení neskorších predpisov, cit.: „Členovia disciplinárneho orgánu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci alebo účastníkom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.“ Tá istá osoba, nemôže v jednej veci raz vystupovať ako žalobca a potom ako člen disciplinárneho orgánu, takýmto konaním by sa príslušná osoba dostala do konfliktu záujmov, ktorý nie je v cirkevno-právnom predpise síce takto definovaný, ale vyplýva to zo samotnej logiky veci a najmä s odvolaním sa na § 4 cirkevného zákona č. 2/2004, cit.: „V konaní postupuje disciplinárny orgán tak, aby ochrana práv a náprava porušenia cirkevnej disciplíny bola rýchla a účinná, a aby sa sporné skutočností spoľahlivo zistili. Konanie treba viesť tak, aby sa posilňovala dôvera členov cirkvi, jej predstaviteľov a funkcionárov v správnosť rozhodnutia, ktoré má byť presvedčivé a má viesť k dobrovoľnému plneniu povinností.“

2. Disciplinárny orgán nerešpektoval námietku zaujatosti voči ses. JUDr. Anne Drobnej, z dôvodu, že bola podľa návrhu žalobkyňou, vznesenú jedným z členov disciplinárneho orgánu. Disciplinárny orgán nepredložil námietku zaujatosti vyššej COJ v zmysle cirkevného zákona č. 2/2004 § 8 ods. (3) a ods. (5), cit: „(3) Námietku zaujatosti je oprávnený vzniesť člen disciplinárneho orgánu i obvinený najneskôr na prvom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil. (5) Námietka zaujatosti sa oznamuje disciplinárnemu orgánu, ktorý má povinnosť do 10 dní od jej podania predložiť vec na rozhodnutie vyššej COJ.“

3. Uložené disciplinárne opatrenie „odvolanie zo všetkých funkcií ECAV“, ktoré bolo udelené, nie je disciplinárnym opatrením podľa cirkevného zákona č. 3/2004 o disciplinárnych previneniach v znení neskorších predpisov. V cirkevnom zákone č. 3/2004 § 6 ods. 1 písm c) sa nachádza disciplinárne opatrenie: „odvolanie z funkcie“, t.j. z jednej príslušnej funkcie. Okrem toho podľa Cirkevného zákona č. 3/2004 § 7 ods. 2), cit: „V jednom disciplinárnom konaní možno uložiť za jedno disciplinárne previnenie len jedno disciplinárne opatrenie.“

4. Disciplinárne opatrenie „odvolanie z funkcie člena GP“ uložené prvostupňovým disciplinárnym orgánom bolo bez ďalšieho doplneného dokazovania zmenené odvolacím orgánom na disciplinárne opatrenie „odvolanie zo všetkých funkcií ECAV“. Cirkevný zákon č. 2/2004 § 25 ods. 8, cit.: „Odvolací disciplinárny orgán zmení rozhodnutie, ak disciplinárny orgán prvého stupňa rozhodol nesprávne, hoci správne zistil skutkový stav alebo ak po doplnení dokazovania je potrebné o veci rozhodnúť inak.“

5. Nakoľko podľa obžaloby sa disciplinárne previnenie stalo vo funkcii predsedajúceho zborového farára, mal byť obžalovaný riešený na úrovni CZ. Cirkevný zákon č. 2/2004 § 7 ods. 1, cit.: „Disciplinárne konanie prebieha v tej COJ, ktorej je členom osoba, ktorá sa ho dopustila.“

6. Na pojednávanie boli obhajobou včas navrhnutí svedkovia – súčasný a bývalý dozorca, napriek tomu neboli na pojednávanie predvolaní. Cirkevný zákon č. 2/2004 § 19 ods. 1, cit.: „Navrhovateľ a obvinený sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Disciplinárny orgán môže vykonať i také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Disciplinárny orgán rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov.“ Cirkevný zákon č. 2/2004 § 19 ods. 2, cit.: „Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä podania a vypočutie obvineného, vypočutie svedkov, znalecký posudok, listiny, vyjadrenia orgánov a právnických osôb, a to cirkevných i svetských.“

7. Obvinený sa podľa obžaloby dopustil disciplinárneho priestupku ako člen predsedníctva cirkevného zboru. Disciplinárne konanie nemalo byť rozdelené ordinovaný člen na GP a neordinovaný člen na seniorát.

Záver:
Cirkevný zákon č. 2/2004 o disciplinárnom konaní v znení cirkevného zákona č. 5/2006 § 4 znie:
„V konaní postupuje disciplinárny orgán tak, aby ochrana práv a náprava porušenia cirkevnej disciplíny bola rýchla a účinná, a aby sa sporné skutočností spoľahlivo zistili. Konanie treba viesť tak, aby sa posilňovala dôvera členov cirkvi, jej predstaviteľov a funkcionárov v správnosť rozhodnutia, ktoré má byť presvedčivé a má viesť k dobrovoľnému plneniu povinností.“
§ 5 „Uplatňovanie tohto cirkevného zákona musí byť v súlade s Písmom svätým, vysvetľovaným v duchu Symbolických kníh ECAV a s dobrými mravmi.“
Nechávame na vaše zváženie, či bolo disciplinárne konanie vedené v zmysle týchto predpisov.